Smutné
Básničky Smutné
Skákala, smiala sa, bavilo ju žiť.
No jej srdce prestalo zrazu biť.
S nožom na žilách našli ju v daždi,
zaliata krvou odišla navždy.
Raz dievča chlapca stratilo,
veľmi ju to ranilo.
Ľúbila ho a mala ho rada,
s ním každý deň bol ako čokoláda.
Až prišiel teň deň, keď už neboli spolu.
A dievča plakalo akú má smolu.
Je srdce je ako rozbité sklo,
Chladné a prádzne ako morské dno.
MOJA TVORBA.
NEODCHÁDZAJ
Keď sa ráno zobudím,
A vedľa seba ťa už nenvidím.
Pýtam sa sám seba,
kde máš mňa a kde ja teba.
Kde som chybu spravil,
Ked nas osud rozdelil.
Tak neodchádzaj prosím,
ja v mojom srdci
ťa stále nosím.
Tak vráť sa ku mne zas,
a skúsme to ešte raz.
Možno som chybu spravil ja,
možno ty
no nie som si istý,
prečo píšem tieto listy.
TVORBA MOJHO NAJ KAMARATA PETA.
Mesiac svieti v diali,
ona plače, ona žiali.
Ona ho ľúbi, on ju nie,
myslí naňho či spí, či bdie.
Vždy keď večer zaspáva,
potichu si navráva "neľúbim ho, neľúbim",
ale keď ho uvidí,
znova sa zaľúbi.
Tak ako dni plynú pomaly,
tak aj bolesť po čase prebolí.
Ona sa bolesti prieči
a lásku ani čas nevilieči.
Po čase uznala sama,
Ako ho veľmi milovala.
Zlatik si ten pre ktorého dýcham,
si ten pre ktorého mi srdce búcha.
Si ten ktorý mi ukázal slzy šťastia,
a ja ti prajem aby bola pri tebe iná šťastná.
Na krku nosí prázdny medailón,
tak už ju zradil,ten čo bol v ňom...
Už tam nič nie je,nik to nezbadá,
jej sa to všetko stále zdá...
Stratené dievča,ticho zlomené,
všetkým sa páči,len sebe nie,
splietlo si cesty,útek s návratom,
verilo viac než treba snom...
Prežila román ,možno sladkastý
,koniec vždy bolí,nerátala s tým,
celý svet chrbtom,tak čo robiť s tým,
kam ísť s tým smútkom dievčenským
... .slza za slzou sa mi kotula z oci, srdce mi od zialu na dusu krici... Nevladzem dychat, nechce sa mi zit, na kus studeneho ladu tuzim sa premenit...
Načo má človek cit,
keď nesmie ľúbiť.
Načo má vôbec žiť,
keď musí smútiť.
Lepšie je lásku nepoznať,
a byť milovaná,
ako ju raz spoznať,
a byť oklamaná!!!